O minimálnej mzde na Slovensku podľa odborárov kolujú mýty, argumentujú európskou smernicou

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vyplata, peniaze
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Zámer ministerstva práce, aby sa minimálna mzda na Slovensku v prípade nedohody sociálnych partnerov automaticky stanovila ako 60 % priemernej mzdy, podľa odborárov opäť vyvolal hlasné reakcie nielen zamestnávateľských zväzov, ale aj ekonomických analytikov.

Rast rast minimálnej mzdy a na ňu naviazané mzdové zvýhodnenia budú podľa analytikov znamenať zánik pracovných miest, zhorší sa podnikateľské prostredie a vytvoria sa tak potenciálne riziká v časoch ekonomickej neistoty. Podľa odborárov však nie je dokázané, že zvýšenie minimálnej mzdy a príplatkov likviduje pracovné miesta a ľudia prichádzajú o prácu.

Návrat k úprave z roku 2020

Navrhované opatrenie ministerstva práce je pritom podľa odborárov len návratom k úprave platnej do roku 2020 a zároveň reflektuje na záväzky kladené na Slovensko, ktoré vyplývajú z prijatej eurosmernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii a ktoré je Slovensko povinné implementovať.

„KOZ SR dôrazne požadovala prehodnotenie spomínaného automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60-percentnému podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde. Preto navrhovanú zmenu vnímame nielen ako snahu o zlepšenie mzdových podmienok zamestnancov, ale aj ako potrebnú legislatívnu úpravu súvisiacu s implementáciou smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách,“ uviedla prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.

Automat minimálnej mzdy

Smernica umožňuje Slovensku ponechať si zákonný tzv. automat každoročnej indexácie minimálnej mzdy, ak sa sociálni partneri nedohodnú na výške minimálnej mzdy. Aj keď členské štáty majú zákonom upravené určovanie minimálnej mzdy, ustanovenia smernice ich podľa odborárov zaväzujú stanovovať a aktualizovať minimálne mzdy aj v jej referenčnom rámci.

Napriek zákonnej minimálnej mzde, či jej automatickej indexácií, bude podľa odborárov potrebné posudzovať primeranosť minimálnej mzdy na základe vybraných kritérií, a to s cieľom – nielen aby bola stanovená minimálna mzda, ale najmä aby jej úroveň prispela k dosiahnutiu dôstojnej životnej úrovne, zníženiu chudoby pracujúcich a tiež podpore sociálnej súdržnosti a vzostupnej sociálnej konvergencie a zníženiu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

„Sme presvedčení, že stanovenie „automatu“ minimálnej mzdy na úrovni 60 % napĺňa záväzky smernice, ktoré nehovoria o pevnej sume, ale o rámci jej stanovenia. Nastavený „automat“ totižto reflektuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve v období dvoch rokov dozadu, a teda neodráža ekonomickú situáciu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje,“ uviedla Uhlerová.

Nesprávne čítanie smernice

Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas-SD) ohlásil návrh zrýchliť tempo zvyšovania minimálnej mzdy, ktorá by sa mala ku koncu volebného obdobia dostať na úroveň 1 000 eur a rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Tieto návrhy vysvetľuje implementovaním novej smernice EÚ do našej legislatívy. Podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka však ide o nesprávne čítanie smernice a zároveň ekonomicky škodlivé a rizikové opatrenia.

Európska smernica o primeraných minimálnych mzdách podľa analytika nepredpisuje žiadnej krajine presnú výšku ani zvýšenie minimálnej mzdy. Smernica dáva len nezáväzné odporúčanie, aby sa minimálne mzdy krajín približovali k úrovni 50 % priemernej mzdy v danej krajine.

„Slovenská minimálna mzda už toto odporúčanie prakticky spĺňa. Minimálna mzda minulý rok dosiahla úroveň 700 eur, pričom priemerná mzda sa odhaduje na úrovni 1 432 eur,“ uviedol Chovanculiak.

Taktiež smernica podľa analytika INESS nevyžaduje od krajín, aby začali rozširovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. V smernici sa doslova píše: „Žiadne ustanovenie tejto smernice sa nesmie vykladať v tom zmysle, že sa ním ukladá ktorémukoľvek členskému štátu povinnosť vyhlásiť všeobecnú uplatniteľnosť akýchkoľvek kolektívnych zmlúv.“

Podľa Chovanculiaka je pritom otázne, či vôbec bude táto smernica platiť. Dánsko napadlo jej súlad s právom EÚ na Súdnom dvore Európskej Únie, ktorý môže rozhodnúť aj o jej úplnom zneplatnení.

Upravený mechanizmus výpočtu minimálnej mzdy

Slovenská minimálna mzda podľa analytika INESS patrí medzi tie najvyššie v EÚ vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine. Zároveň je Slovensko krajina s veľkými regionálnymi rozdielmi.

„Tieto dva faktory znamenajú, že vysoká plošná minimálna mzda spôsobuje vážne negatívne dopady na zaostávajúce regióny Slovenska. To potvrdila aj empirická štúdia ministerstva financií, ktorá hovorí o strate práce pre 14-tisíc ľudí predovšetkým z chudobných oblastí pri zvýšení minimálnej mzdy o 5 % počas rokov 2010 až 2018,“ uviedol Chovanculiak.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD) začalo intenzívne pracovať na legislatíve, ktorá upraví mechanizmus výpočtu minimálnej mzdy. Zmena by mala nastať v tom, že sa minimálna mzda automaticky stanoví ako 60 % priemernej mzdy, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak.

Ak parlament schváli takýto legislatívny návrh ešte tomto roku, podľa nových pravidiel, vrátane vyjednávaní, sa začne postupovať až v budúcom roku. V takomto prípade by podľa odhadov minimálna mzda v roku 2026 dosiahla úroveň 920 eur a v roku 2027, teda ku koncu volebného obdobia až 970 eur.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Erik TomášMonika UhlerováRóbert Chovanculiak
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaINESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýzKonfederácia odborových zväzov SR (KOZ)MF Ministerstvo financií SRMPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR