Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas-SD) ohlásil návrh zrýchliť tempo zvyšovania minimálnej mzdy, ktorá by sa mala ku koncu volebného obdobia dostať na úroveň 1 000 eur a rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Tieto návrhy vysvetľuje implementovaním novej smernice EÚ do našej legislatívy. Podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka však ide o nesprávne čítanie smernice a zároveň ekonomicky škodlivé a rizikové opatrenia.
Slovensko európske odporúčania už spĺňa
Európska smernica o primeraných minimálnych mzdách podľa analytika nepredpisuje žiadnej krajine presnú výšku ani zvýšenie minimálnej mzdy. Smernica dáva len nezáväzné odporúčanie, aby sa minimálne mzdy krajín približovali k úrovni 50 % priemernej mzdy v danej krajine.
Minimálna mzda na Slovensku by mala na rok 2025 rekordne stúpnuť, dôvodom však nie sú Tomášove legislatívne zmeny
„Slovenská minimálna mzda už toto odporúčanie prakticky spĺňa. Minimálna mzda minulý rok dosiahla úroveň 700 eur, pričom priemerná mzda sa odhaduje na úrovni 1 432 eur,“ uviedol Chovanculiak.
Možné zneplatnenie smernice
Taktiež smernica podľa analytika INESS nevyžaduje od krajín, aby začali rozširovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. V smernici sa doslova píše: „Žiadne ustanovenie tejto smernice sa nesmie vykladať v tom zmysle, že sa ním ukladá ktorémukoľvek členskému štátu povinnosť vyhlásiť všeobecnú uplatniteľnosť akýchkoľvek kolektívnych zmlúv.“
Minimálna mzda by mohla o tri roky dosiahnuť 1 000 eur, Tomášovo ministerstvo pripravuje zmeny
Podľa Chovanculiaka je pritom otázne, či vôbec bude táto smernica platiť. Dánsko napadlo jej súlad s právom EÚ na Súdnom dvore Európskej Únie, ktorý môže rozhodnúť aj o jej úplnom zneplatnení.
Veľké regionálne rozdiely
Slovenská minimálna mzda podľa analytika INESS patrí medzi tie najvyššie v EÚ vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine. Zároveň je Slovensko krajina s veľkými regionálnymi rozdielmi.
Minimálne zárobky zamestnancov stúpajú, týka sa to upratovačky aj generálneho riaditeľa
„Tieto dva faktory znamenajú, že vysoká plošná minimálna mzda spôsobuje vážne negatívne dopady na zaostávajúce regióny Slovenska. To potvrdila aj empirická štúdia ministerstva financií, ktorá hovorí o strate práce pre 14-tisíc ľudí predovšetkým z chudobných oblastí pri zvýšení minimálnej mzdy o 5 % počas rokov 2010 až 2018,“ uviedol Chovanculiak.
Skokové a nesystémové zásahy
Ďalším dôvodom proti zvyšovaniu tohto pomeru je podľa analytika naviazanie výšky príplatkov za prácu v noci a cez víkend na hodnotu minimálnej mzdy na Slovensku. Zrýchľovanie jej rastu tak prinesie nečakané nárasty ceny práce pre veľkú časť zamestnávateľov po celom Slovensku.
Nominálne mzdy na Slovensku rástli rýchlejšie ako ceny tovarov a služieb aj v novembri, v šiestich odvetviach dvojciferným tempom
„Takéto skokové, nesystémové a nepredikovateľné zásahy do mzdovej politiky zamestnávateľov na Slovensku zhoršujú podnikateľské prostredie a vytvárajú potenciálne riziká v časoch ekonomickej neistoty,“ varuje analytik INESS.
Návrh na zníženie daňového zaťaženia
Taktiež makroekonomické dáta podľa neho ukazujú, že trh práce na Slovensku je konkurenčný a vyjednávacia sila zamestnancov za posledné roky výrazne rastie. Z týchto dôvodov by mala vláda podľa analytika INESS zastaviť akékoľvek legislatívne zámery ďalšieho zvyšovania pomeru minimálnej mzdy k priemernej mzde a rozširovania kolektívnych zmlúv.
„Odporúčame presmerovať snahu pomôcť nízkopríjmovým zamestnancom k návrhom na zníženie vysokého daňovo-odvodového zaťaženia práce,“ uviedol analytik. To nízkopríjmovým zamestnancom v posledných rokoch výrazne narástlo.
Minimálne sociálne odvody pre podnikateľov od januára stúpli, odvodov splatných v januári sa to netýka
„Zatiaľ čo v roku 2015 zaplatil zamestnanec do štátnej kasy 30 centov z každého zarobeného eura, v súčasnosti je to už 40 centov,“ upozornil. Na zvyšovaní minimálnej mzdy tak podľa neho najviac zarobil štát.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD) začalo intenzívne pracovať na legislatíve, ktorá upraví mechanizmus výpočtu minimálnej mzdy. Zmena by mala nastať v tom, že sa minimálna mzda automaticky stanoví ako 60 % priemernej mzdy, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak.
Ak parlament schváli takýto legislatívny návrh ešte tomto roku, podľa nových pravidiel, vrátane vyjednávaní, sa začne postupovať až v budúcom roku. V takomto prípade by podľa odhadov minimálna mzda v roku 2026 dosiahla úroveň 920 eur a v roku 2027, teda ku koncu volebného obdobia až 970 eur.
