Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Živnobanka
Hlavná budova Živnostenskej banky, postavená v Prahe v roku 1900. Zdroj: UniCredit Bank.
16. decembra 2018 11:05 BankyAktuality od voFinanciach.skvoFinanciach.sk

ZAUJÍMAVOSTI: Od Živnostenskej banky po UniCredit Bank

UniCredit Bank oslavuje tento rok 150. výročie založenia Živnostenskej banky. Práve na jej základoch totiž v Českej republike a na Slovensku táto banka v súčasnosti stojí.

História Živnostenskej banky sa začala písať v roku 1868. Išlo o banku pre Čechy a Moravu s výhradne českým kapitálom. Živnobanka pôsobila nielen ako ústredie záložní, ale tiež ako obchodná banka.

Začiatkom 20. storočia mala banka už 21 filiálok a 15 expozitúr, predovšetkým v rakúsko-uhorskej monarchii a na juhu Európy. Po vzniku prvej republiky odkúpila Živnostenská banka od nemeckých a rakúskych vlastníkov niekoľko priemyslových firiem. Obchodná tradícia a obozretné vedenie Jaroslavom Preissom, vtedajším riaditeľom, prispeli k prekonaniu ekonomicky zložitých dvadsiatych a tridsiatych rokov.

Jaroslav Preiss (1870-1946) bol považovaný za najmocnejšieho muža v krajine. Vyslúžil si prezývku „Žralok od Prašné brány“. Pod jeho vedením Živnobanka zažívala rozmach a bola hlavnou finančnou inštitúciou veľkých českých firiem. Hoci sa ničím neprevinil, bol po druhej svetovej vojne komunistami označený za jedného z najhorších nepriateľov štátu, zatkli ho a rok väznili. Zomrel dva dni po prepustení.

Jaroslav Preiss, UniCredit
Spisovateľ Karel Čapek, vrchný riaditeľ Živnostenskej banky Jaroslav Preiss (v strede) a prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Zdroj: UniCredit Bank.

Kapitál stúpol na miliardy korún

V októbri 1945 mala Živnostenská banka akciový kapitál 396 miliónov korún, čo predstavovalo takmer 42 % akciového kapitálu všetkých obchodných bánk na našom území. V súčasnosti bilančná suma UniCredit Bank prekračuje 650 miliárd českých korún.

Za totality zostala Živnostenská banka jednou z mála finančných inštitúcií, ktoré vtedajšia politická moc zachovala. Na spojenie Československa s finančným svetom si štát ponechal aj jej londýnsku filiálku. Banka tiež získala do správy tuzexové účty. V roku 1988 vydáva vôbec prvú platobnú kartu v krajine.

Platobná karta
Živnostenská banka – prvá platobná karta. Zdroj: UniCredit Bank.

Banka a jej privatizácia

Po páde komunizmu sa bez štátnej pomoci stala prvou privatizovanou bankou v strednej a východnej Európe v roku 1992 práve Živnostenská banka. Nemecká BHF Bank získala 40 % jej akcií, Medzinárodná finančná korporácia (IFC) nadobudla 12 % a zvyšných 48 % pripadlo fyzickým osobám a českým investičným fondom. Neskôr ju získala nemecká Bankgesellschaft Berlin a v roku 2002 už talianska banka UniCredit Italiano. Spojením s HVB Bank vzniká v roku 2007 v Čechách UniCredit Bank Czech Republic, na Slovensku sa obdobne spojili HVB a UniBanka.

O pár rokov neskôr prichádza ďalší míľnik. V roku 2013 sa cezhraničným bankovým zlúčením česká a slovenská UniCredit Bank spojili do jednej banky. Na 32 trhoch sveta, vrátane Českej republiky a Slovenska, obsluhuje skupina vďaka 95 tisícom zamestnancov 25 miliónov klientov.

Prerod na modernú banku

Živnostenská banka po vzniku československého štátu podľa riaditeľa UniCredit Bank Jiřího Kunerta zaujala vedúce postavenie v bankovníctve, ako aj v hospodárskom živote a dokázala sa rýchlo preorientovať na moderný štýl práce. „V uplynulých rokoch sme prežili niekoľko významných udalostí a úspechov. Prvé cezhraničné bankové zlúčenie českej a slovenskej pobočky, zjednotenie služieb pod silnú finančnú skupinu UniCredit Bank a budovanie silného korporátneho, privátneho a retailového bankovníctva,“ povedal Kunert, ktorý bol tiež dlhoročným riaditeľom Živnostenskej banky (od roku 1988).

Jiří Kunert v bankovej sfére začínal v rokoch 1976-1982 v Československej obchodnej banke. Medzi rokmi 1982 a 1986 pôsobil v londýnskej pobočke Živnobanky. V období 1986-1988 bol poradcom pre bankovníctvo na československom Federálnom ministerstve financií. Roku 1988 bol menovaný vrchným riaditeľom Živnostenskej banky. V roku 2001 pôsobil v slovenskej Poľnobanke, z ktorej sa neskôr stala UniBanka. V roku 2003 sa Kunert stal opäť generálnym riaditeľom Živnostenskej banky. V roku 2007 sa stal šéfom UniCredit Bank.

Jiří Kunert, UniCredit
Jiří Kunert, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ UniCredit Bank, ktorý bol tiež dlhoročným riaditeľom Živnostenskej banky. Zdroj UniCredit Bank.

Plány a investície

Počas posledných niekoľkých rokov priniesla UniCredit Bank na trh viacero noviniek a inovácií. Posilnila distribučnú sieť, zaviedla koncept franchisingových obchodných miest, predstavila bezpoplatkový účet, priniesla svojim klientom jednoduché mobilné a internetové bankovníctvo, online predaj bankových produktov, zjednodušila procesy v retailovom, firemnom a investičnom bankovníctve a ďalej investuje do digitalizácie.

Digitalizácia je totiž kľúčovým pilierom strategického plánu UniCreditu na rok 2019. „Do inovácií výrazne investujeme, aby sme mohli predvídať a vychádzať v ústrety meniacim sa potrebám, správaniu a očakávaniu klientov. Klienti chcú rýchlosť, inovácie a jednoduchosť, preto chceme digitálnou transformáciou zlepšiť zákaznícku spokojnosť a zároveň zvýšiť efektivitu. V budúcnosti budeme investície smerovať do poskytovania služieb s vysokou pridanou hodnotou, ktoré využívajú relevantné dáta na prispôsobenie ponuky produktov a služieb v najvyššej možnej miere,“ skonštatoval riaditeľ divízie pre strednú a východnú Európu skupiny UniCredit Carlo Vivaldi.

Témy

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Odporúčame