Zadlženosť Slovákov rastie, stále je však medzi nižšími v únii

Slováci stále patria k tým menej „zaúverovaným“ národom Európy, aj keď ich zadlženosť rastie solídnym tempom. Medziročne o takmer 13 %.

Aktuálna situácia na poli úrokov, ale aj v našom hospodárstve spôsobuje to, že si môžeme požičiavať za rekordne lacno. Na jednej strane je potrebné požičiavať si s rozumom a myslieť aj do budúcnosti, na druhej strane je to niekedy takmer nevyhnutnosťou. Slováci však stále patria k tým menej „zaúverovaným“ národom Európy, aj keď ich zadlženosť rastie solídnym tempom. Ku koncu októbra mali z bánk požičaných 24,3 miliardy eur, čo znamenalo takmer 13-percentný medziročný nárast. Konštatujú to analytičky Poštovej banky vo svojej analýze, ktorá vychádza z údajov centrálnej banky. Zhruba tri štvrtiny spomínaného objemu pritom pripadajú na úvery spojené s bývaním a približne každé šieste euro bolo požičané vo forme spotrebiteľských úverov.
Požičaných takmer 6 tisíc
Napriek dvojcifernému rastu je zadlženosť Slovákov v porovnaní s priemerom eurozóny stále veľmi nízka. Ku koncu októbra mal každý dospelý Slovák od bánk požičaných v priemere 5,8 tisíca eur, čo je zhruba 3,5-krát menej ako priemer eurozóny. Ten predstavoval až takmer 20 tisíc eur. Spomedzi našich susedov však majú vyššie podlžnosti len Rakúšania, ktorí majú z bánk požičaných v priemere až 21,4 tisíca eur. Naopak, najmenej zadlžení zo susedov sú Maďari, ktorých priemerná výška úverov na dospelého obyvateľa je o viac ako polovicu nižšia ako u nás. V rámci únie majú najnižšiu sumu požičanú obyvatelia Rumunska a Bulharska, kde výška úverov nedosahuje v priemere ani 2 tisíc eur na hlavu, píše Poštová banka.

Vložených takmer 7 tisíc
Na druhej strane majú Slováci v bankách uložených viac peňazí, ako si požičali. V priemere je to 6,9 tisíca eur. Aj v tomto porovnaní je to zhruba o 3,5-krát menej ako priemer eurozóny. Celková výška vkladov obyvateľstva na Slovensku predstavovala ku koncu októbra 28,3 miliardy eur, čo je v medziročnom porovnaní vyše 7-percentný nárast. Vyše tretina z týchto peňazí pritom bola uložená na bežných účtoch, viac ako pätina na termínovaných vkladoch do jedného roka. Nasledujú terminované vklady s viazanosťou nad dva roky s podielom takmer 17 %. Smerom na sever a západ Európy sa priemerná výška úverov pripadajúcich na jedného dospelého zvyšuje. Podobne je to aj s vkladmi. Najviac požičaných, ale aj uložených peňazí majú Luxemburčania. V oboch prípadoch tieto sumy dosahujú približne 16-násobok tých slovenských.
Prajná politika centrálnej banky
Ako konštatuje analytička Poštovej banky Dominika Ondrová, pod vývoj na bankovom trhu sa už dlhšie podpisuje najmä uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky a nízka úroková sadzba banky. „Tá ostane na rekordnom minime s veľkou pravdepodobnosťou aj celý budúci rok. Slováci si tak aj v najbližších mesiacoch budú požičiavať za lacno,“ píše sa v analýze. Dohodnutá priemerná ročná úroková miera pri novoposkytnutých úveroch pritom dosiahla v októbri tohto roka úroveň 11,45 % pri spotrebiteľských úveroch a 2,62 % pri úveroch na nehnuteľnosti.
Stav úverov a vkladov v krajinách Európskej únie k 10/2015:

Zdroj: prepočet Poštovej banky podľa údajov ECB

Pozn.: domácnosti zahŕňajú aj neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam; dáta za Dánsko neboli dostupné

* údaje k 9/2015