Zadlženosť Slovákov rastie, stále je však medzi nižšími v únii

3. decembra 2015 13:26
voFinanciach.sk/SITA
Graf rast
Ilustračné foto. renjith krishnan/FreeDigitalPhotos.net

Slováci stále patria k tým menej „zaúverovaným“ národom Európy, aj keď ich zadlženosť rastie solídnym tempom. Medziročne o takmer 13 %.

Aktuálna situácia na poli úrokov, ale aj v našom hospodárstve spôsobuje to, že si môžeme požičiavať za rekordne lacno. Na jednej strane je potrebné požičiavať si s rozumom a myslieť aj do budúcnosti, na druhej strane je to niekedy takmer nevyhnutnosťou. Slováci však stále patria k tým menej „zaúverovaným“ národom Európy, aj keď ich zadlženosť rastie solídnym tempom. Ku koncu októbra mali z bánk požičaných 24,3 miliardy eur, čo znamenalo takmer 13-percentný medziročný nárast. Konštatujú to analytičky Poštovej banky vo svojej analýze, ktorá vychádza z údajov centrálnej banky. Zhruba tri štvrtiny spomínaného objemu pritom pripadajú na úvery spojené s bývaním a približne každé šieste euro bolo požičané vo forme spotrebiteľských úverov.

Požičaných takmer 6 tisíc

Napriek dvojcifernému rastu je zadlženosť Slovákov v porovnaní s priemerom eurozóny stále veľmi nízka. Ku koncu októbra mal každý dospelý Slovák od bánk požičaných v priemere 5,8 tisíca eur, čo je zhruba 3,5-krát menej ako priemer eurozóny. Ten predstavoval až takmer 20 tisíc eur. Spomedzi našich susedov však majú vyššie podlžnosti len Rakúšania, ktorí majú z bánk požičaných v priemere až 21,4 tisíca eur. Naopak, najmenej zadlžení zo susedov sú Maďari, ktorých priemerná výška úverov na dospelého obyvateľa je o viac ako polovicu nižšia ako u nás. V rámci únie majú najnižšiu sumu požičanú obyvatelia Rumunska a Bulharska, kde výška úverov nedosahuje v priemere ani 2 tisíc eur na hlavu, píše Poštová banka.

Nižšiu zadlženosť Slovákov odzrkadľuje aj ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru objem úverov a vkladov. Na 100 eur v banke vložených pripadá u nás 84 eur z banky požičaných. To je porovnateľné s priemerným Európanom, na ktorého takto pripadá len o niečo nižšia suma, a to 82 eur. Celkovo obyvatelia až 20 členských krajín EÚ majú v bankách viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Najzadlženejšími sú Švédi, ktorí si v priemere požičali o 107 eur viac, ako do banky vložili. Úvery prevyšujú vklady aj vo Fínsku, v Estónsku, Holandsku, Grécku a vo Veľkej Británii. Naopak, najmenej zadlženými sú Bulhari a Malťania, ktorých vklady sú o viac ako polovicu vyššie než úvery.

Zdroj: Poštová banka

Vložených takmer 7 tisíc

Na druhej strane majú Slováci v bankách uložených viac peňazí, ako si požičali. V priemere je to 6,9 tisíca eur. Aj v tomto porovnaní je to zhruba o 3,5-krát menej ako priemer eurozóny. Celková výška vkladov obyvateľstva na Slovensku predstavovala ku koncu októbra 28,3 miliardy eur, čo je v medziročnom porovnaní vyše 7-percentný nárast. Vyše tretina z týchto peňazí pritom bola uložená na bežných účtoch, viac ako pätina na termínovaných vkladoch do jedného roka. Nasledujú terminované vklady s viazanosťou nad dva roky s podielom takmer 17 %. Smerom na sever a západ Európy sa priemerná výška úverov pripadajúcich na jedného dospelého zvyšuje. Podobne je to aj s vkladmi. Najviac požičaných, ale aj uložených peňazí majú Luxemburčania. V oboch prípadoch tieto sumy dosahujú približne 16-násobok tých slovenských.

Prajná politika centrálnej banky

Ako konštatuje analytička Poštovej banky Dominika Ondrová, pod vývoj na bankovom trhu sa už dlhšie podpisuje najmä uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky a nízka úroková sadzba banky. “Tá ostane na rekordnom minime s veľkou pravdepodobnosťou aj celý budúci rok. Slováci si tak aj v najbližších mesiacoch budú požičiavať za lacno,“ píše sa v analýze. Dohodnutá priemerná ročná úroková miera pri novoposkytnutých úveroch pritom dosiahla v októbri tohto roka úroveň 11,45 % pri spotrebiteľských úveroch a 2,62 % pri úveroch na nehnuteľnosti.

Stav úverov a vkladov v krajinách Európskej únie k 10/2015:

Krajina úvery domácností na obyvateľa 18+ [v EUR] vklady domácností na obyvateľa 18+ [v EUR] úverová suma na 100 EUR vkladu [v EUR]
Rumunsko* 1 463 1 969 74
Bulharsko* 1 549 3 462 45
Maďarsko* 2 383 2 788 85
Litva 3 194 4 315 74
Lotyšsko 3 322 3 383 98
Poľsko* 4 791 4 968 96
Chorvátsko* 4 783 7 174 67
Slovinsko 5 227 9 337 56
Česká republika* 5 553 8 648 64
Slovensko 5 759 6 870 84
Estónsko 6 809 5 504 124
Taliansko 12 232 19 102 64
Grécko 12 052 11 306 107
Malta 14 013 29 170 48
Portugalsko 14 211 16 299 87
Belgicko 17 265 36 930 47
Španielsko 18 860 19 696 96
eurozóna 19 924 24 403 82
Rakúsko 21 417 32 767 65
Francúzsko 21 869 24 648 89
Nemecko 22 498 29 348 77
Írsko 27 330 27 886 98
Fínsko 27 870 18 816 148
Cyprus 31 005 34 935 89
Holandsko 33 801 30 132 112
Veľká Británia* 33 379 31 830 105
Švédsko* 44 704 21 559 207
Luxembursko 92 779 107 175 87

 

Zdroj: prepočet Poštovej banky podľa údajov ECB

Pozn.: domácnosti zahŕňajú aj neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam; dáta za Dánsko neboli dostupné

* údaje k 9/2015

Odporúčané články

Čo si o tom myslíte?

Podobné články