Štatistici potvrdili zrýchlenie rastu ekonomiky na 3,7 %

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Graf, rast
Foto: ilustračné, pixabay.com

AKTUALIZOVANÉ

Rast domáceho dopytu sa v druhom štvrťroku znížil na najnižšiu úroveň od konca roku 2014.

Hrubý domáci produkt Slovenska v druhom štvrťroku vzrástol v stálych cenách medziročne o 3,7 %. Oproti druhému kvartálu minulého roku tak dynamika slovenského hospodárstva zrýchlila o 0,3 percentuálneho bodu. V bežných cenách sa vyprodukoval hrubý domáci produkt na úrovni 20,053 mld. eur, čo znamenalo medziročný nárast o 3,2 %. Vyplýva to zo spresnených údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ), ktorý tak potvrdil rast z rýchleho odhadu z augusta. V medzikvartálnom porovnaní po sezónnom očistení v druhom štvrťroku oproti prvému štvrťroku tvorba hrubého domáceho produktu stúpla o 0,9 %.
Medzikvartálnemu rastu ekonomiky pomohol export, ktorý sa zvýšil o 5,1 % najmä prispením automobiliek, obnoveného vývozu kovov a v súvislosti s medzinárodnými športovými podujatiami aj vývozu elektroniky, konštatujú analytici menového úseku centrálnej banky. Zvýšená exportná aktivita sa však podľa nich netýkala iba tovarov, ale aj služieb s nárastom o 5,8 %. „A to vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko,“ píše sa v komentári menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS).

Pomáhajú aj stagnujúce ceny
Z domáceho trhu pozitívnu správu priniesli domácnosti zvyšovaním spotrebných výdavkov. „Rast súkromnej spotreby bol z medziročného hľadiska najsilnejším od krízy, teda najrýchlejším za 7,5 roka. Ekonomické podmienky sú spotrebe naklonené už dlhodobejšie, najmä vo forme nerastúcich spotrebiteľských cien či dobrého vývoja na trhu práce,“ dopĺňajú analytici menového úseku NBS. Naopak, objem investícií v medziročnom porovnaní po miernom raste z predchádzajúceho štvrťroka tentokrát stagnoval. „Už skôr sme však avizovali, že minuloročné dvojciferné tempo rastu sa nedá očakávať. Bolo totiž spojené s dočerpávaním eurofondov. Nové súkromné investície budú nabiehať iba postupne a pravdepodobne ovplyvnia záver tohto roka a následne aj ten budúci,“ dodal analytik ČSOB Marek Gábriš s tým, že ide najmä o investície v automobilovom priemysle ako aj výstavbu diaľnic.
V nasledujúcom období možno pritom podľa analytikov očakávať, že slovenská ekonomika by mohla naďalej rásť solídnym tempom a celoročný priemer rastu by sa mal udržať nad 3 %. „V štruktúre by si mal dobrú pozíciu udržať domáci dopyt, avšak čisté vývozy by tiež mali pokračovať v pozitívnych príspevkoch k rastu HDP,“ tvrdí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Riziká rastu, najmä z pohľadu zahraničného obchodu, sú podľa nej najmä externé, vyplývajúce z pomalého globálneho rastu, britského referenda a jeho možného dopadu na euro a sentiment, ako aj krehkého rastu ekonomík eurozóny. Citeľnejšie spomalenie medziročného rastu hospodárstva možno podľa Ľubomíra Koršňáka z UniCredit Bank očakávať v poslednom štvrťroku tohto roka v dôsledku silného bázického efektu v oblasti verejných investícií. Na prelome rokov by sa už mohli prejaviť aj prípadné negatívne dopady rozhodnutia Veľkej Británie o vystúpení z Európskej únie.

Výraznejší rast zahraničného dopytu
V štruktúre rastu ekonomiky sa zvýšil v druhom kvartáli zahraničný dopyt o 7,7 % a domáci dopyt o 1,9 %. Bol to najnižší medziročný rast domáceho dopytu od štvrtého štvrťroka 2014. Rozhodujúcim faktorom spomalenia rastu domáceho dopytu bol podľa štatistikov pokles tvorby hrubého kapitálu o 1,3 %, keď tvorba hrubého fixného kapitálu, teda investícií, stagnovala na rovnakej úrovni ako vlani. Dynamika tvorby hrubého kapitálu ako celku pritom medziročne klesla až o 12,2 percentuálneho bodu, v rámci nej sa dynamika investícií znížila o 9,5 percentuálneho bodu. Konečná spotreba domácností sa zvýšila o 3 % a konečná spotreba verejnej správy o 2,2 %. Vzrástla aj spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich prevažne domácnostiam o 3 %. Rast vonkajšieho dopytu sa zvýšil o 1,6 percentuálneho bodu na 7,7 % pri raste dovozu výrobkov a služieb o 5,9 %.

Hrubá pridaná hodnota stúpla o 4,1 %
Výkonnosť národohospodárskych odvetví meraná hrubou pridanou hodnotou vzrástla v druhom štvrťroku 2016 medziročne o 4,1 %. Vývoj ovplyvnil rast vo všetkých odvetviach, z toho najmä v pôdohospodárstve o 7,9 %, priemysle o 7 %, finančných a poisťovacích činnostiach o 5,5 %, veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov, doprave a skladovaní a v ubytovaní a stravovaní o 4,5 % a v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 4,4 %. Vyššiu pridanú hodnotu vytvorili aj odvetvia verejná správa, vzdelávanie a zdravotníctvo a sociálna pomoc o 2,5 %, umenie, zábava a rekreácia a ostatné činnosti o 1,3 %, informačné a komunikačné činnosti o 1 %, odborné, vedecké a technické činnosti o 0,8 % a stavebníctvo o 0,4 %. Rastúci trend sa udržal aj pri výbere čistých daní z produktov o 0,5 %.
Za celý prvý polrok objem vytvoreného hrubého domáceho produktu na Slovensku predstavoval 38,456 mld. eur a v bežných cenách sa tak medziročne zvýšil o 3,1 %. V stálych cenách vzrástol o 3,6 %, čo bolo o 0,4 percentuálneho bodu viac ako v prvom polroku 2015.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať