Príjmy štátneho rozpočtu medziročne klesli o 4 %, deficit sa zdvojnásobil

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
exekúcie, peniaze, dlžníci, dane
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Negatívny vplyv pandémie koronavírusu sa už naplno prejavuje aj v štátnom rozpočte. Jeho deficit sa totiž len v apríli prehĺbil o takmer 900 miliónov eur a dosiahol 2,419 miliardy eur. Už po štyroch mesiacoch tak dosahuje bezmála 90 % celoročne rozpočtovanej úrovne 2,768 miliardy eur. Medziročne sa schodok rozpočtu zdvojnásobil. Príjmy štátneho rozpočtu pritom medziročne klesli o 3,8 % na 4,166 miliardy eur a výdavky naopak stúpli o takmer 19 % na 6,586 miliardy eur. Na celý tento rok sú pritom príjmy štátneho rozpočtu rozpočtované na úrovni 15,793 miliardy eur a výdavky 18,561 miliardy eur.

Daňové príjmy, ktoré tvoria gro príjmov štátneho rozpočtu, sa pritom ku koncu apríla medziročne prepadli o 5,9 % na 3,522 miliardy eur. Ako informuje ministerstvo financií, pozitívny vývoj bol zaznamenaný len pri iných daniach na tovary a služby vo výške 18,8 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 5,9 milióna eur a pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií o 0,8 milióna eur. Naopak, výber dane z príjmov právnických osôb sa prepadol o 121,9 milióna eur, dane z pridanej hodnoty o 73,6 milióna eur, dane z príjmov fyzických osôb o 40,3 milióna eur. Menšie medziročné poklesy štát eviduje aj pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 5,4 milióna eur a pri spotrebných daniach vo výške 5,1 milióna eur.

Príjmy z rozpočtu únie stúpli

Príjmy z rozpočtu Európskej únie naopak medziročne stúpli o takmer 13 % na 364,6 milióna eur. Príjmy štátneho rozpočtu z dividend dosiahli 11-tisíc eur, čo oproti minulému roku predstavuje pokles o 8 miliónov eur. „Uvedený pokles nie je v súčasnosti smerodajný, nakoľko príjmy z dividend sú realizované najmä v druhej polovici roka,“ tvrdí rezort financií. V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu zaznamenalo ministerstvo medziročný nárast o 8,6 % na 279,2 milióna eur. Ide najmä o medziročný nárast iných nedaňových príjmov o 13,8 milióna eur, kapitálových príjmov o 5,2 milióna eur, administratívnych poplatkov o 3,1 milióna eur a úrokov o 0,4 milióna eur. Príjmy z prenájmu majetku boli naopak medziročne nižšie o 0,5 milióna eur.

V rámci výdavkov stúpli ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, ktoré tvoria jeho podstatnú časť, o 15,3 % na 4,859 miliardy eur. Okrem toho rástli aj štátne výdavky súvisiace s čerpaním eurofondov o 14,1 % na 411,8 milióna eur, s čím súvisí aj nárast výdavkov na spolufinancovanie o 24,8 % na 68,9 milióna eur. Štát v tomto roku prispieva aj na transfer sociálnej poisťovni, čo vlani robiť nemusel, kde za prvé štyri mesiace poslal už 369,9 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala naopak medziročný pokles o 5,7 % na 327,6 milióna eur a výdavky na obsluhu štátneho dlhu sú medziročne nižšie o 2,4 % na úrovni 548,5 milióna eur.

Pandémia sa už prejavila

Podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Petra Majhera sú tieto čísla do významnej miery práve výsledkom karanténnych opatrení a zhoršenia ekonomického prostredia v dôsledku pandémie koronavírusu, ako aj výsledkom vládnych opatrení na podporu ekonomiky. „V niektorých príjmových a výdavkových položkách štátneho rozpočtu, ako sú výpadok daňových príjmov, rast financovania OČR a PN cez transfer Sociálnej poisťovni, je už možné pozorovať vplyv tohto negatívneho vývoja,“ uviedol pre agentúru SITA. Okrem toho výdavky štátneho rozpočtu v prvých štyroch mesiacoch roka navyšuje aj rast mzdových výdavkov medziročne o 15 %, k čomu prispela valorizácia platov štátnych zamestnancov o 10 % od 1. januára 2020. Výdavky navyšuje aj čerpanie transferu obciam a cirkevným a súkromným školám na financovanie podpory výchovy k stravovacím návykom dieťaťa, teda na takzvané obedy zadarmo, rast výdavkov na rodičovský príspevok, vyššia platba za poistencov štátu, ako aj navýšenie dotácie pre ZSSK a verejné vysoké školy.

Objem investícií štátneho rozpočtu zase medziročne poklesol o 72 miliónov eur, resp. o 13 %, na úroveň 474 miliónov eur. „Pokles bol spôsobený výškou zálohovej platby za stíhačky, ktorá sa medziročne znížila o približne 100 miliónov eur. Naopak rast čerpania o 32 miliónov eur bol zaznamenaný vo výdavkoch na doplnenie a tvorbu hmotných rezerv v nadväznosti na riešenie aktuálnej situácie súvisiacej s pandémiou koronavírusu,“ uvádza Majher. Ako dodáva, kapitálové transfery sa medziročne takmer strojnásobili na 218 miliónov eur, keď vzrástlo najmä čerpanie transferov Národnej diaľničnej spoločnosti a obciam, ako aj financovanie investícií nemocníc a rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie.

Dôležité sú aj ďalšie subjekty verejnej správy

Ako však pripomína analytik rozpočtovej rady, hotovostné hospodárenie štátneho rozpočtu tvorí iba časť salda celej verejnej správy. „Hoci vývoj hotovostných zostatkov zverejňovaný ministerstvom financií môže poukazovať na niektoré dôležité trendy či riziká, pre komplexný pohľad je potrebné zohľadniť aj hospodársky výsledok ostatných subjektov verejnej správy, ako aj metodické úpravy pri prechode z hotovostného na akruálne zaznamenanie,“ uviedol.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Peter Majher
Firmy a inštitúcie RRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť