Majetok Slovákov vlani rástol. Prostriedky na bežných účtoch sa zvýšili medziročne o 17 % na viac ako 23 mld. eur. Ako uviedol odborník na osobné financie z Partners Group SK Peter Bigoš, zrejme ide o odloženú spotrebu, keďže ľudia svoje peniaze z dôvodu pandemických obmedzení nemali kde minúť. Tí, ktorí nestratili alebo nemali výrazne obmedzenú prácu, dokázali ušetriť viac ako v čase pred pandémiou.
V posledných dňoch však krajina pristupuje k postupnému uvoľneniu opatrení, medziiným aj k otváraniu obchodov. „Nepremyslené míňanie peňazí pri nákupoch a akciových ponukách predstavuje vážne riziko,“ varuje odborník.
Plánovanie nie je silnou stránkou
Domácnosti, ktoré svoje financie neplánujú, často ani netušia, kde utrácajú. Kým pravidelné mesačné výdavky, ako sú bývanie, energie, poplatky za mobil, internet či poistenia, sú každý mesiac rovnaké, najviac peňazí uteká podľa Bigoša práve cez spotrebu.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Plánovanie financií nie je najsilnejšou stránkou Slovákov. „Často sme sa stretávali s postojom, že železná rezerva nie je až taká dôležitá a náhly výpadok príjmu alebo väčší výdavok riešili domácnosti úverom,“ hovorí Bigoš.
Čím vyššia rezerva, tým lepšie
V dôsledku hroziacej finančnej krízy však ľudia zmenili uvažovanie a so svojimi peniazmi začali narábať zodpovednejšie. „Mnohí si uvedomili nevyhnutnosť železnej rezervy a oveľa viac zvažujú kúpu čohokoľvek. Rovnako sú ochotnejší vytvárať si rezervu,“ povedal Bigoš.
Seniori stále ťahajú v znalostiach vo financiách za kratší koniec, pozor by si mali dať na viacero vecí
Rezerva by mala byť minimálne vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. Posledný rok však ukázal, že ani tá nemusí stačiť v prípade celosvetovej pandémie. Platí preto, že čím vyššia rezerva, tým lepšie.
