Brexit by nemal mať dopad na platobný styk

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Internet, mobil, počítač
Foto: Ilustračné, pixabay.com

VÚB banka sa domnieva, že aj v prípade vystúpenia Veľkej Británie z EÚ by zostala zapojená v schéme SEPA.

Prípadné vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie by nemalo mať dopad na platobný styk. V tomto prípade by podľa hovorkyne Slovenskej sporiteľne Marty Cesnakovej trvalo ďalšie dva roky, kým by sa dohodli s EÚ na podrobnostiach rozchodu. „Dovtedy budú musieť dodržiavať pravidlá, preto sa klienti nemusia obávať prípadných dopadov na platobný styk. Pokiaľ ide o fungovanie po uplynutí lehoty dvoch rokov, v súčasnosti je predčasné hovoriť o detailoch, nakoľko by to boli všetko iba špekulácie,“ dodala Cesnaková.

V prípade Veľkej Británie bude podľa riaditeľa odboru platobný styk vo VÚB Romana Hainsa záležať od danej banky príjemcu alebo celej krajiny, či zostane zapojená v SEPA schéme alebo nie. Ale na poplatky to vplyv mať môže na strane príjemcu. Ako napríklad v prípade Českej republiky, kde si účtujú poplatok za spracovanie došlej SEPA platby, nakoľko nemajú domácu menu v eurách. V prípade, že by vystúpila Británia aj zo SEPA schémy, poplatky by boli účtované nie ako domáce v eurách, ale ako cezhraničné v eurách, teda vyššie. „Ale to si myslíme sa neudeje a aj v prípade vystúpenia z EÚ by krajina zostala zapojená v schéme SEPA. A v tom prípade zostane zachovaný súčasný stav,“ uviedol Hains.
Politická neistota
Ako povedal hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides, prípadný odchod Británie z EÚ by bol zdrojom neistoty, predovšetkým politickej neistoty ohľadom prípadného odchodu ďalších krajín a vôbec budúcnosti európskej integrácie ako takej. „Dopad tejto politickej neistoty na slovenskú ekonomiku sa odhadnúť nedá, pretože by išlo o dlhodobý jav s možnými reverznými procesmi, ktoré sa nedajú predvídať a už vôbec nie kvantifikovať,“ skonštatoval Štefanides.
Obchod a investície
Priamejší dopad brexitu by bol cez zhoršenie makroekonomického výhľadu pre Veľkú Britániu a následne pre obchod a investície v EÚ ako celku. Podľa Národnej banky Slovenska by však tento dopad mal byť rádovo iba v desatinkách percenta HDP a kumulatívne do roku 2020 by jeho negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku nemal presiahnuť 4 desatiny percentuálneho bodu HDP.

Referendum, ktoré má rozhodnúť o tom, či Británia zostane členom Európskej únie, je naplánované na 23. júna.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať