Mnoho vysokoškolákov si šetrí na vlastné bývanie, paradoxne, na školu vynakladajú najmenšiu časť peňazí – päť percent.
Takmer polovicu výdavkov vysokoškolákov tvoria náklady na bývanie a stravu. Šestnásť percent zo svojich príjmov si odložia na sporenie, na voľný čas 12 percent. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie sa mladých ľudí. „Peniaze pre vysokoškolákov znamenajú prostriedok na získanie potrebných vecí, slobodu, pohodlie a zodpovednosť. Práve vysoká škola mladých naučila narábať s peniazmi,“ povedala na dnešnej tlačovej besede analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.
Pravidelnú pomoc od rodičov priznala tretina študentov
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že takmer všetci vysokoškoláci pravidelne alebo občas brigádujú. Ďalším zdrojom ich príjmu sú rodičia, ktorí platia ubytovanie a časť stravy. Pravidelnú pomoc od rodičov priznala tretina študentov, nepravidelný 39 percent z nich. Medzi ďalšie finančné zdroje patria štipendium či peňažné dary k sviatkom, ako sú narodeniny alebo Vianoce. „Len dve pätiny študentov dostávajú vreckové na účet, ostatní na ruku. Pritom 85 percent vysokoškolákov má svoj vlastný účet. V prípade finančnej tiesne sa mladí obracajú na rodičov,“ povedala Buchláková s tým, že vysokoškoláci myslia čoraz viac na svoju budúcnosť. Mnohí z nich si šetria na vlastné bývanie.
Paradoxne, na školu vynakladajú najmenšiu časť peňazí – päť percent. Štvrtina mladých si odkladá peniaze aj na cestovanie a rovnako štvrtina šetrí na letné aktivity. Niektorí si myslia, že šetriť nepotrebujú.
V práci očakávajú aspoň tisíc eur v hrubom
Pravidelne si sporí šesť z desiatich vysokoškolákov. Vôbec si nešetrí každý ôsmy. Najzodpovednejší sú študenti zo stredného Slovenska, viac si dokážu usporiť mladí na vidieku ako vo väčších mestách. Prvé pracovné skúsenosti získavajú študenti počas brigád. V prieskume uvádzali, že po škole chcú ostať na Slovensku, ale ich prvá reálna práca by mala byť ohodnotená minimálne sumou 1 000 eur v hrubom.
Život vysokoškoláka závisí aj od zdieľaných informácií. Internet a online aplikácie sú pre mladých nevyhnutnosť a najvplyvnejšie médium. Najčastejšie si sťahujú študijné materiály, hudbu, filmy či hry. Konto na sociálnej sieti Facebook je podľa študentov doslova nutnosť. Predstavuje silný názorový vplyv v oblasti kultúry, ekonomiky, politiky, techniky či športu, a je to prostriedok komunikácie. Instagram je pre nich skôr pasívna zábava. „Mladí na internete najviac využívajú e-maily (91 percent), sociálne siete (87 percent) a prezeranie webových stránok (82 percent),“ povedala analytička.
