Úvery presiahli v roku 2017 úroveň 38 percent HDP, čo znamenalo veľkú zadĺženosť slovenských domácností. V snahe zmierniť tento trend sa rozhodla Národná banka Slovenska prijať regulačné opatrenia pri poskytovaní úverov. Prvé opatrenia sa začali realizovať pred rokom, ďalšie sprísnenia prichádzajú od 1. júla. Získať úver už nebude také jednoduché a preto potreba sporenia začína byť pre Slovákov stále viac aktuálnou témou.
Ľudia chcú mať v súčasnosti všetko a najlepšie okamžite. Nie je pre nich prirodzené, že to, čo chcú, odkladajú na neskôr. Dokazuje to viacero vedeckých štúdií. Pri takomto prístupe sa však môže stať, že sa dostávajú na hranicu finančného rizika. Odborníci na financie i psychológovia preto stále častejšie hovoria o potrebe naučiť sa vytvárať si finančnú rezervu a myslieť na budúcnosť.
Slováci majú historicky pomerne silnú tradíciu sporenia. Podobne ako v Českej republike ešte v druhej polovici deväťdesiatych rokov sme si odkladali zhruba 12% čistej mzdy. Potom však prišiel zlom.
Až 90 % Slovákov je v pluse. Debet využíva iba 7 % našincov. Rezervu si však tvoríme nielen na účtoch, peniaze máme uložené aj na vkladných knižkách či v podielových fondoch. Avšak napriek snahe zabezpečiť sa na horšie časy, finančný vankúš väčšiny sporiacich ľudí nie je dostatočný na vykrytie výdavkov pri dlhšej strate príjmu.