Slovensko si cez víkend prešlo predčasnými voľbami. Oči verejnosti sa teraz upierajú na politické vyjednávania a hľadanie potenciálnej koalície, ktorá krajinu povedie najbližšie štyri roky.
1 % pravdepodobnosť bankrotu
„Nová vláda rýchlo zadlžujúcu sa krajinu zrejme zadlží ešte viac, bude sa možno aj znárodňovať,“ komentoval výsledky volieb hlavný ekonóm českej Trinity Bank Lukáš Kovanda. Zatiaľ však podľa neho má Slovensko kde brať, pravdepodobnosť bankrotu je 1 %.
Nová vláda bude musieť znížiť niektoré dávky, v rozpočte podľa analytika chýbajú miliardy eur
Novú slovenskú vládu bude pravdepodobne zostavovať niekdajší premiér Robert Fico zo strany Smer-SD. Potenciálnymi koaličnými partnermi zrejme budú strany Hlas-SD a Slovenská národná strana. Takáto koalícia by mala v parlamente 79 poslancov zo 150, čo na väčšinu stačí.
„Od takejto koalície, vzhľadom na volebné programy týchto strán, sa nedá očakávať akýkoľvek výraznejší dôraz na konsolidáciu verejných financií,“ myslí si Kovanda.
Problém deficitu verejných financií
Pritom Slovensko má v tomto roku vykázať najvyšší deficit verejných financií v rámci krajín EÚ, a to cez šesť percent HDP. Strany, ktoré teda zostavia novú vládu, sa tak budú musieť popasovať práve s problémom vysokého deficitu. Bez výraznejších škrtov to však podľa ekonóma nepôjde.
Desaťtisíce ľudí na Slovensku si od októbra prilepšia, od štátu dostanú vyššie dávky
„Je však otázka, či bude škrtať už nadchádzajúca vláda. Nemusí totiž, problém môže prehodiť na ďalšie vlády, čím by sa situácia, pochopiteľne, ešte viac zhoršila,“ varuje Kovanda. Slovensko zamestnáva 430-tisíc ľudí. A škrtanie by sa podľa neho negatívne dotklo nielen mnohých z nich, ale aj ich rodín.
„Preto politici už pred voľbami okolo škrtania našľapovali len veľmi opatrne, pokiaľ vôbec,“ poznamenal Kovanda.
Konsolidácia verejných financií
Aj podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka je najdôležitejšou výzvou pre novú vládu konsolidácia verejných financií. „Čím skôr je potrebné začať hľadať úspory v rozpočte, a to najmä na výdavkovej strane. Prehodnocovanie efektívnosti vynakladaných financií a hľadanie najvyššej hodnoty za peniaze je prvým a základným krokom konsolidácie,“ myslí si Horňák.
Niektorí rodičia dostanú v októbri zvýšený prídavok na dieťa
Na druhej strane, dobiehanie európskej úrovne sa zastavilo. Slovensko dosahuje približne 80 % európskeho HDP na obyvateľa. Model rastu ekonomiky založený na lacnej pracovnej sile sa podľa Horňáka vyčerpáva a je preto potrebné priniesť do ekonomiky iné rastové impulzy. Tie by mali pochádzať podľa neho najmä z podpory výskumu a inovácií, podpory podnikania či startupov.
„Slovensko tak potrebuje výrazne reformnú vládu s odvahou presadzovať zmeny, ktoré prinesú dlhodobé pozitívne účinky. Ide napríklad aj o reformu vzdelávacieho systému či podporu digitalizácie,“ skonštatoval analytik Slovenskej sporiteľne.
Potreba ušetriť šesť miliárd
Ako pre SITA doplnil ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz, vláda potrebuje ušetriť zhruba 6 miliárd eur, alebo zvýšiť dane, aby dostala verejné financie pod kontrolu. A akékoľvek ďalšie výdavkové opatrenia k tomuto balíku len pridávajú.
Rozpočtová rada hodnotí makroekonomickú prognózu ministerstva financií ako extrémne konzervatívnu
V predvolebnom programe mala strana Smer-SD viaceré výdavkové opatrenia, ako bonifikáciu úrokovej sadzby na hypotéky, chcú zabezpečiť dostupné ceny tovarov a služieb, plnohodnotný trinásty dôchodok alebo štedrejšiu valorizáciu dôchodkov. Na to chce strana vziať prostriedky cez zdanenie ziskovejších sektorov, ako napríklad aj bánk.
Najväčšia hrozba slovenskej ekonomiky
„Banková daň prinesie aj pri vysokej sadzbe maximálne stovky miliónov eur. Tá suma potrebnej konsolidácie je skrátka veľká, nedá sa hodiť na plecia jednej skupiny, konsolidácia bude musieť byť plošná a dotkne sa všetkých,“ myslí si Lörincz. Ako dodal, vláda nemusí konsolidovať hneď, môže si počkať až na negatívnu reakciu finančných trhov. No potom bude konsolidácia ešte bolestivejšia.
Pomalší rast miezd znamená podľa rozpočtovej rady zvýšenie deficitu, môže dosiahnuť až sedem miliárd eur
„Toto je zároveň najväčšia hrozba slovenskej ekonomiky pre toto volebné obdobie – ako dostať deficit pod kontrolu s čo najmenšími škodami,“ uzavrel analytik.
