Šance detí na lepší zárobok v porovnaní s rodičmi výrazne ovplyvňuje vzdelanie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Otec, syn, rodina
pixabay.com/ilustračné foto

Celkovo majú podľa Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR deti na Slovensku solídne šance zarábať viac ako ich rodičia.

Väčšina detí na Slovensku má solídnu šancu zarábať lepšie ako ich rodičia. Vyplýva to z výskumu tzv. sociálnej mobility, ktorý sa zaoberá tým, ako veľmi je príjem detí ovplyvnený ich vlastným talentom a zručnosťami a na druhej strane nakoľko ho ovplyvňuje sociálne postavenie ich rodičov.

Generačná elasticita príjmov vyjadruje podiel príjmu otcov, ktorý sa prenesie na synov. Jej hodnota je na Slovensku 18,4 % a je porovnateľná s krajinami severnej Európy. „Toto relatívne nízke číslo znamená, že deti majú v dospelosti šancu dobre zarábať bez ohľadu na to, ako zarábali ich otcovia,“ informuje o výsledkoch výskumu Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR.

Vzdelanie pomáha

Závislosť príjmu detí od príjmov rodičov ovplyvňuje najmä počet detí a vzdelanie. Príjmy otcov sa na synov vo väčšej miere prenášajú najmä v rodinách s viac ako piatimi deťmi. Naopak, takmer žiadny súvis medzi príjmom rodiča a dieťaťa sa neeviduje, ak je otec alebo syn vysokoškolsky vzdelaný. „Riešením je kvalitný vzdelávací systém, ktorý dokáže deti pripraviť na život bez ohľadu na sociálne a vzdelanostné postavenie ich rodičov,“ uvádza inštitút.

Najhoršie sú na tom podľa analytikov rezortu financií deti najmenej zarábajúcich rodičov. Až 60 % synov, ktorých otec patril medzi najmenej zarábajúcich, má totiž dnes príjem nižší ako minimálna mzda a viac ako priemernú mzdu zarába iba 17 % z nich. V medzinárodnom porovnaní sú tak na tom najchudobnejší podobne ako v USA, kde príjem detí závisí od príjmu rodičov takmer na 50 %. Ak rodičia nepatria medzi najmenej zarábajúcich, šance zbohatnúť sú u detí podobné, ako šance stať sa chudobným.

Rozdiely sú hlavne v Bratislave

Zaujímavé porovnanie poskytuje aj regionálny pohľad. Ak sa podľa výskumu totiž v Bratislave zamestná niekto, kto z nej nepochádza, zarobí v priemere 1 471 eur, čo je o 19 % viac ako pôvodní Bratislavčania. „Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci prichádzajúci z východnejších krajov zarobia v Bratislave až o 24 % viac, ako vysokoškoláci narodení v Bratislave,“ dodávajú analytici IFP s tým že v ostatných krajoch sú rozdiely menej výrazné a najmenší rozdiel je v Banskobystrickom kraji.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie IFP Inštitút finančnej politikyMF Ministerstvo financií SR