Rozšírenie 8-percentného odvodu poisťovní posunuli poslanci do druhého čítania

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Poistenie
Ilustračné foto. fantasista/FreeDigitalPhotos.net

Novela zákona o poisťovníctve, v rámci ktorej chce Ministerstvo financií SR rozšíriť 8-percentnú odvodovú povinnosť na všetky odvetvia neživotného poistenia, narazila na kritiku.

Poslanci v stredu posunuli do druhého čítania návrh novely zákona o poisťovníctve. Novela zákona plánuje rozšíriť 8-percentnú odvodovú povinnosť z odvetvia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na všetky odvetvia neživotného poistenia. Poistný sektor by tak bol zaťažený okrem odvodu v odvetví povinného zmluvného poistenia aj ročnou sumou 55,6 mil. eur. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2017.
Zdražovanie poistného
S takýmto krokom viaceré subjekty nesúhlasia. Napríklad Republiková únia zamestnávateľov si myslí, že zvýšené náklady sa budú poisťovne snažiť pretaviť do zvýšenia poistného a zaťaženia občanov, ktorí sú zodpovední a poisťujú svoj majetok. Republiková únia zamestnávateľov to vníma ako trest za zodpovednosť. V rámci rozpravy napríklad aj poslanec Miroslav Beblavý uviedol, že tento zákon môže viesť k zdraženiu poistného “Výnos tejto dane bude fiškálne zanedbateľný a prijíma sa v čase, keď to štátny rozpočet až tak nepotrebuje,“ povedal Beblavý.

Vyššie ceny poistného očakáva aj Jozefína Žáková, generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní. “Treba s tým počítať, nie je však zrejmé kedy. Významne to ovplyvní hospodárenie všetkých poisťovní a každá sa s tým bude musieť vyrovnať po svojom. Ako dlho im to bude trvať, je otázne, pretože poisťovne sú limitované tým, že podpísané zmluvy jednostranne meniť nemôžu. Je potrebné sa s klientom dohodnúť, prípadne zmluvu vypovedať a podpísať s ním novú,“ povedala Žáková.
Ministerstvo sa bráni
Materiál však uvádza, že potenciálne sekundárne vplyvy sa nedajú kvantifikovať. Ministerstvo financií nevie, či môže skutočne prísť navýšenie cien poistného. Dôvodom je podľa rezortu veľká konkurencia na slovenskom poistnom trhu, ktorá môže tlmiť prípadné snahy o zvyšovanie poistného. Takže poistné sa môže zvýšiť, ale v podstatne nižšej miere, uvádza sa v materiáli rezortu financií.

Minister financií Peter Kažimír pripomenul, že 8-percentný odvod pri zákonnom poistení existuje celé roky. Keď sa zavádzal, tak spôsobil podľa ministra tiež paniku medzi poisťovňami. A po rokoch sa hlavne konkurencia pri tomto type poistenia postarala podľa Kažimíra o to, že ten prenos do cien bol minimálny alebo žiadny. Zároveň pripomenul, že vysporiadať sa s týmito nákladmi môžu rôzne, či už na úkor svojho zisku alebo prepúšťaním čí zatváraním pobočiek, alebo teda zvýšením cien svojich produktov. “Asi to bude mix týchto troch vecí,“ skonštatoval Kažimír. “Poisťovne akúkoľvek právnu úpravu premietnu do cien poistného a ani v tomto prípade to nebude inak,“ reagoval Peter Pčolinský (Sme rodina).
Rozpor s Ústavou SR a diskriminácia
Slovenská asociácia poisťovní kategoricky nesúhlasí s iniciatívou zaviesť nepriame skryté zdaňovanie vo forme takzvanej odvodovej povinnosti, určenej ako časť z prijatého poistného alebo výnosov, bez zohľadnenia príslušných nákladov v súlade so zákonom o dani z príjmov. Takáto forma zdaňovania je podľa presvedčenia asociácie poisťovní v rozpore s Ústavou SR a v rozpore s pravidlami férového zdaňovania.

Zároveň je podľa asociácie poisťovní diskriminačná, pretože je aplikovaná len na neživotné poistenie bez preukázania existencie relevantných nákladov vyvolaných týmto sektorom, ktoré by mala pokrývať. Avšak ako povedal minister financií Peter Kažimír, poistný sektor bol celé roky od krízy v roku 2009 nedotknutý. Kažimír odmietol tvrdenia poisťovní, že ide o selektívny trest pre ne. Banky museli zniesť podľa neho oveľa viac.
Vplyv na ziskovosť
Nový odvod je podľa asociácie poisťovní obrovským momentálnym zásahom do hospodárenia poisťovní. Poistné zmluvy sú totiž obvykle dlhodobé, takže odvod z už existujúcich poistení má retroaktívny charakter. Poisťovne totiž majú odviesť tento odvod, ktorý však nemajú zakalkulovaný v poistnom, už od budúceho roku, a to z poistného zo všetkých dobrovoľných neživotných poistení. Logickejšie by podľa poistnej asociácie bolo, keby sa odvod, ak už štát trvá na tom, aby poistení takúto daň platili, zavádzal postupne a pre nové zmluvy. Nespravodlivé však podľa poisťovní je, že poistenia, z ktorých sa vyrubuje, sú dobrovoľné.

Námietky k tomuto návrhu má aj Národná banka Slovenska (NBS), podľa ktorej osobitný odvod z poistného zasiahne ziskovosť poistného sektora a povedie k zvyšovaniu cien poistenia. Zavedenie tohto odvodu by viedlo podľa centrálnej banky k zvýšeniu nákladov poistného sektora o 52,5 mil. eur, čo predstavuje 30 % zisku sektora pred zdanením za rok 2015. Dopad na jednotlivé poisťovne by sa pohyboval od 0 % pre životné poisťovne až po 98 % zisku pred zdanením.

S cieľom analyzovať mieru dopadu NBS prepočítala dopad na poistný sektor za predpokladu, ak by bol odvod zavedený už v roku 2015. Zavedenie odvodu by znamenalo podľa banky pokles technického výsledku celého neživotného poistenia z 39 mil. eur na mínus 13,6 mil. eur, čo by znamenalo, že celé odvetvie neživotného poistenia by skončilo rok 2015 v strate. Stratovosť neživotného poistenia nie je podľa NBS udržateľná, preto sa dá podľa nej predpokladať, že poisťovne pristúpia k zvyšovaniu poistného. Zvýšené poistné pravdepodobne podľa banky povedie k zníženiu počtu poistných zmlúv, keď nemajetní klienti si nebudú môcť poistenie dovoliť a nízko rizikoví klienti nebudú ochotní za poistenie platiť vyššiu sumu.
Súčasná právna úprava
Súčasná právna úprava v zákone o poisťovníctve upravuje odvod časti poistného pre poisťovňu vo výške 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok na osobitný účet ministerstva vnútra. Prostriedky z osobitného účtu rozdeľuje ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom financií hasičským jednotkám, napríklad na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, či zložkám rezortu vnútra na objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia