Rezort financií chce o povinnosti bánk odovzdávať štátu údaje o účtoch podnikateľov ešte rokovať

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Počítač, dáta, údaje, internet
Prečo niektorí závažne ochorejú na COVID-19 a iní nepociťujú žiadne príznaky? Foto: ilustračné/pixabay.com

V utorok končí pripomienkové konanie k novele zákona o krízových situáciách na finančnom trhu. Banková asociácia žiada návrh, ktorý má v mene boja proti daňovým únikom donútiť banky odovzdávať štátu údaje o účtoch firiem a podnikateľov, úplne stiahnuť.

Ministerstvo financií chce o návrhu novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu ďalej rokovať so zamestnávateľskými a profesijnými organizáciami. Uvádza to v nadväznosti na navrhované zmeny, na základe ktorých by banky mali na požiadanie rezortu financií a finančnej správe poskytovať okrem iného všetky operácie vykonané na účtoch podnikateľov. Práve toto opatrenie sa pritom stalo terčom kritiky od opozičnej SaS, ktorá v prípade schválenia zákona v aktuálnom znení avizuje podanie na Ústavný súd SR. K návrhu v utorok končí pripomienkové konanie, následne sa majú pripomienky vyhodnocovať.

Kým Národná banka Slovenska (NBS) v pripomienkovom konaní vzniesla niekoľko zásadných pripomienok, ktoré smerovali predovšetkým k otázkam technického zabezpečenia takéhoto poskytovania údajov, napríklad Slovenská banková asociácia (SBA) žiada úplné stiahnutie tohto návrhu.

Prístup k údajom nemá ani NBS

Predložený návrh totiž podľa bankovej asociácie nešpecifikuje presné požiadavky štátnych úradov, mechanizmy kontroly a ani preukazovanie účelu použitia týchto údajov. „Prístup k individuálnym údajom o klientoch v takejto podobe nemá ani Národná banka Slovenska, ktorá vykonáva nad bankovým sektorom dohľad. Nakoľko podľa nás ide v prípade všetkých právnických osôb o prelomenie bankového tajomstva v prospech vybraných štátnych inštitúcií, v rámci medzirezortného pripomienkového konania si SBA uplatňuje zásadnú pripomienku, v ktorej navrhujeme stiahnutie tohto návrhu v plnom rozsahu,“ uvádza SBA.

Rezort financií argumentuje tým, že navrhnuté opatrenia vychádzajú z dielne Inštitútu finančnej politiky na základe odporúčaní OECD a že podobne fungujúci systém toku údajov majú napríklad v Estónsku a vo Francúzsku. „Nový návrh má potenciál zlepšiť daňovú spravodlivosť bezúhonných podnikateľov plniacich si svoje povinnosti voči štátu. Bežných občanov sa pripravované zmeny nedotknú,“ tvrdí vo svojom vyhlásení ministerstvo s tým, že primárnym cieľom poskytnutia dát je zefektívnenie boja proti daňovým únikom.

Banky by mali poskytovať údaje, ktoré sú bankovým tajomstvom

Formulácia novej povinnosti pre banky je pritom v návrhu novely pomerne jednoduchá. V podstate hovorí o tom, že banky sú povinné elektronicky raz ročne poskytovať na základe písomnej žiadosti ministerstvu financií a finančnej správe údaje o záležitostiach klientov, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi, a ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Štátu by tak museli banky posielať údaje o právnických osobách a živnostníkoch, ako sú obchodné meno, číslo účtu, dátum založenia či zrušenia účtu vrátane všetkých operácií vykonaných na účte s identifikačnými údajmi platieb, dátumom a časom realizácie.

V dôvodovej správe k materiálu sa píše, že údaje z bankových transakcií majú umožniť efektívnejšiu kontrolu skutočnej hospodárskej aktivity so situáciou vykázanou v podaných finančných výkazoch a daňových priznaniach. Odvolávajú sa pritom napríklad na daň z príjmov právnických osôb, kde viac ako polovica firiem dlhodobo vykazuje nulovú daň a väčšina z nich sú jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným. „Rovnaká situácia platí aj na úrovni samostatne zárobkovo činných osôb, kde dlhodobá stagnácia príjmov naznačuje optimalizáciu skutočných aktivít,“ konštatuje sa v dôvodovej správe s tým, že finančná správa nemá personálne a technické kapacity tieto záležitosti pravidelne kontrolovať.

V súvislosti s vyjadrenými obavami ohľadom nakladania s citlivými údajmi rezort financií uvádza, že IFP disponuje dlhodobými skúsenosťami so spracúvaním citlivých dát, najmä daňovým tajomstvom. „Uvedomujeme si citlivosť údajov a význam bankového tajomstva. Údaje bankového tajomstva budú chránené aj daňovým tajomstvom v zmysle zákona o správe daní,“ hovorí riaditeľka IFP Lucia Šrámková.

Čítajte aj:

Ministerstvo argumentuje aj tým, že k zahraničným účtom slovenských rezidentov má finančná správa na základe medzinárodných dohôd prístup už v súčasnosti. Ďalej dodáva, že práca s údajmi sa má uskutočňovať iba v anonymizovanej forme a na vyžiadanie a v odôvodnených prípadoch. Samozrejmosťou má byť režimové pracovisko, kde práca s citlivými údajmi prebieha v anonymizovanej forme na výpočtovej technike v offline prostredí. Prístup k takýmto údajom je len v odôvodnených prípadoch a pre úzky okruh zamestnancov. Údaje by sa podľa Šrámkovej mali za konkrétne subjekty odkrývať iba v odôvodnených prípadoch a pri podozrení z daňového úniku.

Liberáli zo SaS v pondelok uviedli, že ak návrh novely prejde v nezmenenej podobe strana sa zasadí, aby sa dostal pred Ústavný súd SR. Požiadavka ministerstva financií, aby banky posielali štátu detailné informácie o pohyboch na účtoch právnických osôb a živnostníkov je totiž podľa nich postavená na princípe prezumpcie viny, keď štát na občanov hľadí ako na daňových podvodníkov. Poslanec za SaS Jozef Rajtár dokonca hovorí, že minister financií Peter Kažimír takto dláždi cestu policajnému štátu. Návrh preto liberáli považujú za bezprecedentné prelomenie ústavného práva občanov na súkromie a bankové tajomstvo.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie MF Ministerstvo financií SRNBS Národná banka SlovenskaSBA Slovenská banková asociácia