Obmedzenie najmenších euromincí by malo podľa analytikov veľmi nízky dopad na domácnosti

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze euro mince
Ilustračné foto, pixabay.com

Dopady na domácnosti zo zaokrúhľovania platieb by v najpravdepodobnejšom prípade boli 0,5 až jeden cent mesačne.

Prípadné obmedzenie obehu jedno a dvojcentových mincí by výrazne znížilo náklady na emisiu, distribúciu a obeh mincí. Zároveň má podporu verejnosti a malo by len veľmi obmedzený dopad na náklady spotrebiteľov. Uvádza to v analytickom komentári Národná banka Slovenska. Dopady na domácnosti zo zaokrúhľovania platieb by v najpravdepodobnejšom prípade boli 0,5 až jeden cent mesačne.

Obzvlášť u skupiny najzraniteľnejších spotrebiteľov s nízkym príjmom, ktorí nakupujú menej často, podľa analytikov centrálnej banky platí, že by na nich nemalo zavedenie zaokrúhľovania cien žiaden pozorovateľný dopad.

Zatiaľ sa o tom len diskutuje

Problematika postupnej eliminácie mincí nízkej hodnoty z obehu je na Slovensku doposiaľ len predmetom diskusie. No v niektorých krajinách eurozóny sa postupné obmedzovanie najnižších centových mincí už stalo skutočnosťou. „Otázkou zostáva, či sa takým istým smerom uberie aj Slovensko,“ uvádza sa v analytickom komentári národnej banky.

Mince nízkej hodnoty, teda jednocentovky, dvojcentovky a päťcentovky, tvoria takmer 80 % mincí v obehu v rámci eurozóny. Na Slovensku je podiel mincí nízkej hodnoty približne 66 %, pričom ak by sa vzali do úvahy len jednocentovky a dvojcentovky, bol by ten podiel 55 %. Výroba a cirkulácia týchto drobných mincí je pritom v pomere k ich hodnote značne nákladná.

Zníženie nákladov

Viaceré štáty preto zaviedli zaokrúhľovanie cien na najbližšiu hodnotu, ktorú je možné zaplatiť päťcentovkami. Takéto zaokrúhľovanie pritom ponecháva v platnosti i jedno a dvojcentové mince, tie sa však kvôli zaokrúhleným cenám veľmi nevyužívajú, zaokrúhľuje sa až celková suma za nákup a nie jednotlivé položky a aplikuje sa výlučne pri platbe v hotovosti.

Tento systém, inšpirovaný systémom zavedeným v sedemdesiatych rokoch vo Švédsku, je populárny na verejnosti aj v maloobchode, kde môže podľa analytikov priniesť zníženie nákladov.

Skúsenosť s haliermi

Silným argumentom je aj bezproblémová skúsenosť s elimináciou mincí nízkej hodnoty z čias existencie slovenskej koruny. V roku 2003 sa na Slovensku zrušili mince v nominálnej hodnote desať a dvadsať halierov a výsledné nákupy za zaokrúhľovali na 50 halierov.

Ako hlavné dôvody boli uvedené narastajúce náklady na razbu a spracovanie týchto mincí, vysoký výdaj do obehu a len 50-percentná návratnosť z obehu a nízka hodnota reálnych peňažných zostatkov. Celkovo tak zrušenie desať a dvadsaťhalierových mincí malo viesť k racionalizácii hotovostného obehu.

Maximálna strata dvanásť centov

V najobvyklejšom prípade nákupov s piatimi až šiestimi položkami a ak by domácnosť nakupovala každý druhý deň, by priemerná strata zo zaokrúhľovania bola do 0,1 centu na nákup a 0,5 až jeden cent mesačne. V extrémnom prípade je maximálny dopad na domácnosť strata približne dvanásť centov mesačne.

Hlavným záverom analýzy centrálnej banky tak je, že by bol dopad zaokrúhľovania na spotrebiteľov zanedbateľný. Pritom spotrebitelia, ktorí by mali obavu zo zaokrúhľovania vo svoj neprospech, sa tomu môžu brániť menej častými nákupmi, platbou kartou alebo strategickým výberom položiek v nákupe.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie NBS Národná banka Slovenska