NBS znížila odhad rastu ekonomiky v nasledujúcich rokoch

29. septembra 2015 14:21
SITA
NBS
Ilustračné foto SITA/Tomáš Benedikovč

Slovenské hospodárstvo pocíti v nasledujúcich dvoch rokoch pokles dopytu po svojom exporte pre spomalenie ekonomík eurozóny a Číny. Pomalšie, ako sa očakávalo, majú rásť aj ceny.


Slovenské hospodárstvo bude rásť v nasledujúcich rokoch zrejme pomalšie, ako sa pôvodne očakávalo. Národná banka Slovenska síce (NBS) ponecháva predikciu tohtoročného hospodárskeho rastu na úrovni 3,2 %, pre ďalšie roky však svoj výhľad reviduje nadol. Pre rok 2016 o 0,4 percentuálneho bodu na 3,4 % a pre rok 2017 o 0,2 percentuálneho bodu na 3,3 %. Stojí za tým predovšetkým nižší dopyt po našich exportoch vplyvom spomalenia v eurozóne a ďalších veľkých ekonomikách ako je Čína.

Centrálna banka vo svojej aktuálnej predikcii zároveň znižuje svoj výhľad vývoja spotrebiteľských cien. Podľa harmonizovaného indexu Európskej únie by tak ceny v tomto roku mali klesnúť o 0,3 %, kým v júnovej predikcii odhadovala NBS pokles o 0,1 %. Rast cien by sa mal obnoviť v roku 2016. Aj pre ďalšie roky však centrálna banka svoj výhľad rastu cien znižuje. Pre budúci rok o 0,6 percentuálneho bodu na 1 % a pre rok 2017 o 0,3 percentuálneho bodu na 1,9 %. Dôvodom revízie odhadu vývoja spotrebiteľských cien je podľa NBS najmä vývoj cien ropy a potravín, ktoré sa postarali až o vyše polovicu uvedenej revízie.

Pomalší rast hospodárstva, ako sa pôvodne očakávalo, by však nemal negatívne ovplyvniť pozitívny trend na pracovnom trhu. Rast zamestnanosti by mal dokonca v tomto roku akcelerovať na 2 %, oproti pôvodne očakávaným 1,4 %. Pre ďalšie roky ponecháva NBS odhad rastu zamestnanosti bez zmeny na úrovni 1,2 % v roku 2016 a 0,8 % v roku 2017. Miera nezamestnanosti by tak mala postupne klesať z vyše 13 % v roku 2014 na tohtoročných 11,4 %, budúcoročných 10,4 % až na predkrízových 9,6 % v roku 2017. „Tvorba pracovných miesta by sa mala pri takejto štruktúre rastu ekonomiky týkať všetkých odvetví, najviac však služieb,“ doplnil na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.

Bezinflačné prostredie navyše nahráva reálnemu rastu miezd. Ten by mal v tomto roku dosiahnuť 3 %, oproti pôvodne očakávaným 2,6 %. Centrálna banka zvýšila tiež odhad rastu reálnych miezd aj pre rok 2016 z 1,9 % na 2,5 %. V roku 2017 by mal dosiahnuť 1,9 %. „Mzdový vývoj tak už niekoľko štvrťrokov vytvára zdroje pre rast spotreby a mal by sa postupne pretaviť do rastu cien,“ konštatuje Makúch.

V aktuálnej prognóze centrálnej banky však ešte nie je zahrnutý prípadný pozitívny dopad novej investície v automobilovom priemysle, automobilky Jaguar. Tá by mala slovenskú ekonomiku ovplyvňovať najprv vo forme stavebných, neskôr dovezených technologických investícií a následne samotnou produkciou a vývozom automobilov. Ako uviedol guvernér centrálnej banky, na základe doterajších skúseností s podobnými investíciami je zrejmé, že okrem priameho vplyvu by mal vzniknúť aj významný nepriamy synergický efekt, či už do rastu ekonomiky alebo do tvorby pracovných miest. „Orientačný modelový prepočet naznačuje, že dlhodobá úroveň hrubého domáceho produktu by sa mohla zvýšiť o 2,6 % do roku 2021 pri rýchlejšej tvorbe nových pracovných miest vrátane dodávateľských firiem a súvisiacich služieb o zhruba 17 tisíc,“ hovorí Makúch s tým, že v prípade spustenia tejto investície už začiatkom budúceho roka by tak veľká časť poklesu dynamiky rastu mohla byť vyvážená.

Šéf centrálnej banky zároveň opäť pripomenul, že súčasné cyklické oživenie podporované menovou politikou Európskej centrálnej banky by malo byť maximálne využité zo strany dlhodobých prorastových politík. „Navyše, zlepšenie kvality podnikateľského prostredia, lepšie fungujúci trh práce a zvýšenie kvality verejných služieb v prostredí uvoľnenej menovej politiky nezvýšia rast len v budúcnosti. Cez pozitívne očakávania by to malo motivovať firmy zvýšiť investície už dnes, čo by tak ekonomické oživenie mohlo predĺžiť do budúcnosti,“ povedal. Fiškálna politika by podľa neho mala prostredníctvom týchto reforiem dopĺňať menovú politiku a konsolidovať hlavne prorastovo, čomu môže okrem spomínaných štrukturálnych reforiem, zlepšovania daňového a výdavkového mixu napomôcť aj efektívne alokovanie eurofondov za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

Odporúčané články

Súvisiace témy:

Čo si o tom myslíte?

Podobné články