Nálada v slovenskej ekonomike i eurozóne sa zhoršila

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bratislava, letecký pohľad
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič

BRATISLAVA 28. júla (WEBNOVINY) – Nálada v slovenskej ekonomike sa v júli zhoršila. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, indikátor ekonomického sentimentu klesol oproti júnu o 1,6 bodu na 93,9 bodu. Dôvodom boli nepriaznivejšie hodnotenia takmer všetkých zložiek vstupujúcich do výpočtu, výnimkou boli spotrebitelia. Názory respondentov boli medziročne optimistickejšie, a to o 1,4 bodu, i keď aktuálny údaj v porovnaní s dlhodobým priemerom naďalej zaostáva o štyri body.

Indikátor dôvery v stavebníctve oproti júnu opäť klesol o 1,5 bodu na mínus 45,5. Dôvodom bolo ďalšie zvýšenie pesimizmu pri hodnotení úrovne súčasného dopytu, pričom indikátor za hodnotou dlhodobého priemeru zaostal o 21,5 bodu.

Indikátor dôvery v obchode sa podľa úradu stabilizoval. Jeho hodnota sa zmenila len nepatrne, keď poklesol o 0,3 bodu. Pri nezmenenej úrovni zásob bol pokles salda súčasnej podnikateľskej situácie vyvážený rastom salda očakávanej podnikateľskej situácie. Indikátor dôvery v službách v júli klesol o 8,7 percentuálneho bodu a jeho hodnota, 25 bodov, po dvojmesačnom období opäť klesla pod úroveň dlhodobého priemeru.

Spotrebiteľská atmosféra sa po júnovej stagnácii v júli opäť zlepšila. Oproti predchádzajúcemu mesiacu indikátor spotrebiteľskej dôvery vzrástol o 2,8 bodu na mínus 21,9. Dôvodom bol výraznejší pokles obáv pri očakávanej nezamestnanosti. Obyvatelia boli medziročne pesimistickejší o 4,1 bodu a optimistickejší v porovnaní s dlhodobým priemerom o 2,1 bodu.

Nálada v priemysle sa zhoršila aj v júli

Ekonomika

Indikátor dôvery v priemysle sa podľa konjunkturálneho prieskumu Štatistického úradu SR v siedmom mesiaci znížil o 3,7 percentuálneho bodu na hodnotu mínus deväť bodov, čo je najnižšia úroveň od októbra 2009. Pokles indikátora ovplyvnili podľa štatistického úradu predovšetkým zníženie úrovne celkového dopytu a rast zásob.

Trend priemyselnej produkcie bol v júli v medzimesačnom porovnaní podľa štatistikov výrazne klesajúci, pričom saldo sa znížilo o 21 bodov na tri body a jeho hodnota je tak 15 bodov pod úrovňou dlhodobého priemeru. Vývoj nepriaznivo ovplyvnili najmä výrobcovia elektrických a optických zariadení, elektriny, plynu, vody či potravín a nápojov. Rast trendu zaznamenali hlavne odvetvia výroby dopravných prostriedkov, výroby obuvi či výrobkov z kože.

Konjunkturálne saldo celkového dopytu sa oproti júnu znížilo o šesť bodov na hodnotu mínus 21 bodov, čo je osem bodov pod dlhodobým priemerom. „Takmer tri štvrtiny respondentov (74 %) sa prikláňajú k názoru, že dopyt je dostatočný resp. viac ako dostatočný,“ uvádza štatistický úrad. Negatívny vývoj bol hlavne vo výrobe elektrických a optických zariadení, vo výrobe kovov a kovových výrobkov, výrobe potravín, nápojov a spracovaní tabaku.

Saldo zahraničného dopytu sa v siedmom mesiaci znížilo oproti predchádzajúcemu mesiacu o štyri body na mínus 23 bodov. Znížený dopyt očakávajú najmä respondenti vo výrobe elektrických a optických zariadení, v odvetví kovovýroby, chemickom a potravinárskom priemysle. Zlepšenie zahraničného dopytu očakávajú iba producenti vo výrobe výrobkov z gumy a plastov a vo výrobe obuvi a výrobkov z kože. Saldo zásob hotových výrobkov malo v júli rastúcu tendenciu, dosiahlo hodnotu sedem bodov a oproti júnu sa zvýšilo o 10 bodov.

Saldo očakávanej produkcie na nasledujúce tri mesiace vzrástlo oproti júnu o päť bodov na jeden bod. Zvýšenie produkcie pritom predpokladajú producenti hlavne vo výrobe kovov a kovových výrobkov, v papierenskom priemysle a vo výrobe potravín, nápojov a spracovaní tabaku. Pokles produkcie na druhej strane očakávajú hlavne výrobcovia v drevárskom a papierenskom priemysle, vo výrobe textilu a odevov a vo výrobe elektrických a optických zariadení. V najbližšom trojmesačnom období sa očakáva rast cien priemyselných výrobkov, keď sa saldo zvýšilo o deväť na šesť bodov. Rast cien predpokladajú najmä producenti v drevárskom, v kovospracujúcom a potravinárskom priemysle.

Vo vývoji zamestnanosti predpokladajú respondenti v nasledujúcich troch mesiacoch nižší prírastok pracovných miest, keď sa saldo oproti predchádzajúcemu mesiacu znížilo o päť na sedem bodov. Znižovanie zamestnanosti predpokladajú producenti najmä vo výrobe koksu, rafinovaných ropných produktov, v drevárskom a papierenskom priemysle.

Index ekonomickej dôvery eurozóny klesol

Ekonomická dôvera v eurozóne v júli oslabila viac, ako sa očakávalo, pričom nálada sa zhoršila vo všetkých sektoroch a inflačné očakávania spotrebiteľov posilnili. Index ekonomickej dôvery, ktorý zostavuje Európska komisia (EK), klesol v júli na 103,2 bodu z júnových 105,4 bodu a dostal sa tak najnižšie od augusta 2010, kedy bol na úrovni 102,2 bodu. Analytici, ktorých vo svojom prieskume oslovila agentúra Reuters, predpokladali, že júlová úroveň indexu bude 104 bodov.

Index dôvery v priemyselnom odvetví klesol na v júli na 1,1 bodu z júnových 3,5 bodu, v sektore služieb na 7,9 bodu z úrovne 10,1 bodu a dôvera spotrebiteľov oslabila na mínus 11,2 bodu z hodnoty mínus 9,7 bodu. Inflačné očakávania spotrebiteľov na najbližších 12 mesiacov posilnili na 25,4 bodu z júnových 24,6 bodu napriek tomu, že Európska centrálna banka začiatkom júla zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu na 1,5 %. Na druhej strane priemyselní výrobcovia očakávajú, že ceny ich produkcie klesnú. Index mapujúci tieto očakávania klesol na 12,5 bodu z júnových 16,1 bodu.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať