Kažimír opäť avizuje snahu o zmenu dlhovej brzdy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peter Kažimír
Minister financií Peter Kažimír SITA/Ján Slovák

Súčasné nastavenie dlhovej brzdy a jej naviazanie na hrubý dlh spôsobuje podľa ministra financií problémy pri riadení verejného dlhu.

Téma zmeny dlhovej brzdy je znova o čosi aktuálnejšia. Avizuje to minister financií Peter Kažimír, podľa ktorého sa na zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude snažiť dohodnúť s poslancami opozičnej SaS. Ako povedal po stredajšom rokovaní vlády, na ktorom ministri schválili návrh rozpočtu na budúci rok, rokovania sa ešte nezačali. „Ale áno, avizujem, že prvý, s kým chceme rokovať a najviac sa uchádzame o konsenzus pri tomto zákone, je konsenzus, ktorý by sme chceli dosiahnuť s poslancami strany SaS. Koniec koncov strana SaS bola pri tomto zákone cez svojich poslancov aj pri vzniku tohto zákona,“ vyhlásil.

Problémom je predzásobenie
Cieľom zmeny by malo byť naviazanie dlhovej brzdy na čistý dlh, kým v súčasnosti vychádza z úrovne hrubého dlhu. V praxi by to znamenalo, že by sa do výšky dlhu pre potreby zákona a na určovanie sankčných pásiem nezapočítavali zdroje štátu získané na predzásobenie na finančných trhoch. To by malo uľahčiť správu verejného dlhu a umožnilo by to štátu flexibilnejšie využívať výhodnejšie podmienky na finančných trhoch na financovanie vlastného dlhu.
Ukážkou problému naviazania dlhovej brzdy na hrubý dlh je totiž podľa ministra aj rok 2016. Kažimír už avizuje, že dlh tento rok vzrastie, pretože v januári budúceho roku štát čaká veľká splátka jednej z emisií dlhopisov, na ktorú si bude požičiavať už v tomto roku. „Je zodpovedné sa na túto splátku pripraviť už v roku 2016. Je to technická vec a smeruje aj k debate, ktorú avizujeme, a to sú úpravy zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ tvrdí.

Téma podľa Kažimíra nepatrí do médií
Samotné debaty o zmene ústavného zákona však podľa ministra nepatria do médií, ale na odborné rokovania. Ako tvrdí, aj vznik samotného ústavného zákona, ktorý prešiel s podporou naprieč celým parlamentným spektrom, mohol vzniknúť aj preto, že sa rokovania darilo pred médiami dva roky utajiť. „Tie mediálne postoje sú potom úplne odlišné od racionálnych a my potrebujeme mať zdravý rozum pri rokovaní o tomto zákone,“ dodal Kažimír.
Minister financií sa netajil ambíciou zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti už aj krátko po zostavení novej vlády po tohtoročných marcových voľbách. Zmienka o úsilí dospieť ku konsenzu na zmene dlhovej brzdy sa dokonca objavila aj v programovom vyhlásení nového kabinetu. Cieľom tohto úsilia má byť podľa programového vyhlásenia dosiahnuť neutralitu dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska. 

Stará téma
Rozhovory o možnom otvorení ústavného zákona a jeho zmene tak, aby bral do úvahy čistý dlh a uvoľnil štátu ruky pri riadení dlhu, sa v posledných rokoch objavovali častejšie, k samotnej zmene však zatiaľ nedošlo. Proti takejto zmene, ktorá by umožnila štátu vyššie predzásobenie hotovosťou, sa v minulosti nestavali ani predstavitelia vtedajšej opozície, ani vlády. Nikdy však neskončili pri konkrétnom návrhu. Minister financií Peter Kažimír však ešte v októbri minulého roka pripustil, že po tohtoročných parlamentných voľbách by sa podobné rozhovory mohli zopakovať.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať