Guvernéri centrálnych bánk eurozóny sa opäť stretnú, sadzby by meniť nemali

20. januára 2016 13:39
voFinanciach.sk
ECB Mario Draghi
Prezident ECB Mario Draghi SITA / AP Photo/Michael Probst

Analytici neočakávajú vo štvrtok zmenu sadzieb a ani parametrov kvantitatívneho uvoľňovania.

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) bude tento týždeň opäť rozhodovať o nastavení menovej politiky. Členovia rady sa stretnú prvýkrát v tomto roku vo štvrtok 21. januára. Minulý mesiac ECB stlačila svoju depozitnú sadzbu ďalej do negatívneho teritória a rozhodla o predĺžení programu skupovania dlhopisov, a to až do marca budúceho roka. Na aktuálnom zasadaní sa však zásadné kroky bankárov neočakávajú.

Na ďalšie zmeny je priskoro

Analytici Slovenskej sporiteľne neočakávajú vo štvrtok zmenu sadzieb a ani parametrov kvantitatívneho uvoľňovania. „Napriek miernemu zhoršeniu výhľadu inflácie v eurozóne je priskoro, aby ECB po decembrovom uvoľnení pristúpila k ďalšej zmene menovej politiky. Vývoj bude určite pozorne sledovať a pri pokračovaní zhoršenia výhľadu inflácie zváži ďalšie opatrenia,“ konštatujú analytici. Kľúčovú sadzbu ECB nebude podľa ich prognózy meniť minimálne do polovice roka 2017 a celkovo by tak v eurozóne malo aj v roku 2016 pretrvať prostredie nízkych sadzieb.

Ďalšie zníženie depozitnej sadzby v prípade zhoršenia výhľadu eurozóny nie je podľa analytikov vylúčené, ale zatiaľ sa nejaví ako pravdepodobné. ECB však nevyčerpala všetok svoj arzenál nástrojov. „Mario Draghi sa na minulom zasadnutí Rady guvernérov úspešne vyhol otázke, či už bola dosiahnutá spodná hranica sadzieb (pod ktorú sa už znižovať nebude). Taktiež si ECB ponechala priestor v možných ďalších zmenách v kvantitatívnom uvoľňovaní, najmä v mesačných objemoch, ak by to bolo neskôr potrebné,“ spresňujú analytici Slovenskej sporiteľne.

ECB je pripravená na ďalšie kroky

Aj zo samotnej ECB pritom zaznievajú hlasy, že banka môže podniknúť ďalšie kroky, ak to bude nevyhnutné. Nový člen Rady guvernérov ECB Philip Lane napríklad v prvej polovici januára uviedol, že ak ekonomické údaje počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov naznačia, že je potrebné výraznejšie kvantitatívne uvoľňovanie zo strany ECB, banka môže urobiť viac. „Je dôležité povedať, že žiadne dvere sa nezavreli. Ak údaje počas nasledujúcich mesiacov ukážu, že je potrebné urobiť viac, môžeme urobiť viac,“ dodal Lane, ktorý sa šéfom írskej centrálnej banky stal v novembri.

Úrokové sadzby ECB platné od 9. decembra 2015:

Jednodňové refinančné operácie: 0,30 %

Hlavné refinančné operácie:          0,05 %

Jednodňové sterilizačné operácie:    – 0,3 %

Podstata refinančných operácii je v tom, že ECB požičiava bankám prostriedky. To znamená, že čím nižšie sú úrokové sadzby pri refinančných operáciách, tým lacnejšie si banky zdroje požičiavajú. Na druhej strane sterilizačné operácie predstavujú ukladanie zdrojov bánk v ECB, čo pri záporných sadzbách v podstate znamená, že banky dostanú späť menej prostriedkov, ako do ECB vložili.

Inflačný cieľ sa možno zmení

Extrémne voľnou menovou politikou chce ECB podporiť hospodársky rast a zrýchlenie medziročnej inflácie smerom k cieľovej hodnote 2 %. Tento cieľ by pritom podľa niektorých názorov mohla ECB v budúcnosti prehodnotiť. Nepriaznivý výhľad rastu v Európe v nasledujúcich desaťročiach by napríklad podľa banky UBS mohol viesť k tomu, že ECB zníži svoj inflačný cieľ už budúci rok. „Sú pravdepodobné tlaky na pokles miery inflácie a pre centrálne banky bude ťažšie dosahovať ich ciele. To je dôvod, pre ktorý ECB skôr či neskôr zníži svoj inflačný cieľ,“ povedal Ricardo Garcia, šéf oddelenia európskej makroekonomiky UBS.

Posledné kroky banka podnikla koncom vlaňajška

Začiatkom decembra minulého roka ECB stlačila svoju depozitnú sadzbu ďalej do negatívneho teritória, a to na -0,3 % z úrovne -0,2 %. Ide o krok, ktorého cieľom je sprísniť postihovanie bánk, ktoré nechávajú svoju prebytočnú hotovosť v ECB. Svoju hlavnú refinančnú sadzbu ECB ponechala na nezmenenej úrovni 0,05 % a sadzbu jednodňových refinančných operácií potvrdila vo výške 0,3 %.

Prezident banky Mario Draghi v decembri oznámil, že program skupovania dlhopisov bude pokračovať až do marca 2017 a podľa potreby aj dlhšie. Program, v rámci ktorého inštitúcia od marca 2015 sťahuje z trhu každý mesiac dlhopisy v objeme 60 mld. eur, mal pôvodne trvať do septembra tohto roka.

Odporúčané články

Súvisiace témy:

Čo si o tom myslíte?

Podobné články