Fico: Vyrovnaný rozpočet nie je mantra

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Fico, Kažímií, Danko, Bugár
Zľava: Predseda NR SR Andrej Danko, predseda vlády Robert Fico, podpredseda NR SR Béla Bugár a minister financií Peter Kažimír počas tlačovej konferencie, ktorá sa konala po hlasovaní o zákone roka - štátnom rozpočte. SITA/Marko Erd

Len čo parlament schválil návrh rozpočtu, ktorý odkladá vyrovnané hospodárenie, premiér hovorí o možnom uvoľnení dlhovej brzdy.

Ciele a kritériá, na ktorých stojí v utorok parlamentom schválený rozpočet na budúci rok, budú dodržané. Vyhlásil to premiér Robert Fico krátko po utorňajšom hlasovaní, v ktorom plénum návrh rozpočtu podporilo. Víťazom rozpočtu je podľa neho rezort školstva, ktorý dostane o 300 mil. eur viac a to tým, že aj v budúcoročnom septembri sa navýšia platy učiteľov o 6 %. Premiér sa rovnako pochválil tým, že schválený rozpočet počíta s historicky najvyššími investičnými výdavkami v rezorte zdravotníctva či s tým, že zahŕňa aj financovanie veľkých investičných projektov, ako obchvat Bratislavy či infraštruktúru k investícii Jaguaru.
Zmení sa dlhová brzda ?
Zároveň so schválením rozpočtu, ktorý smeruje k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2019, však začínajú lídri koaličných strán zintenzívňovať debatu o možnej zmene dlhovej brzdy tak, aby umožnila podporovať niektoré investičné projekty. Podľa premiéra Roberta Fica vyrovnaný rozpočet nie je mantrou a Slovensko si v rámci európskych pravidiel zvolí konsolidačné tempo tak, ako mu vyhovuje. „Rok 2019 považujem za rok, kedy môžeme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, ale to nie je mantra. Ja netvrdím, že vyrovnaný rozpočet je niečo, kvôli čomu sa treba modliť, pretože krajiny bežne hospodária s deficitom,“ povedal na tlačovej konferencii.

Debaty o zmene ústavnej dlhovej brzdy podľa Fica vyplývajú najmä z toho, že treba hľadať odpoveď na otázku, ako sa bude nahrádzať výpadok investičných výdavkov po tom, čo Slovensku už nebude mať k dispozícii eurofondy. „Ja som tiež toho názoru, že musíme hľadať nejakú komunikáciu s opozíciou, či sme schopní zmeniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti , čo by umožnilo za určitých podmienok použiť zdroje predovšetkým na infraštruktúrne projekty,“ povedal Fico. Minister financií Peter Kažimír rokovania o zmene dlhovej brzdy avizoval už skôr, osloviť chce v prvom rade opozičnú SaS. Možné úpravy v ústavnom zákone sa dokonca spomínajú aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády.
Danko hovorí o väčšej investičnej podpore
Ficove slová podporil aj predseda SNS Andrej Danko, hoci tvrdí, že základnou poučkou každého človeka v živote je, že míňať možno iba toľko, koľko sa zarobí. „Keď žijete život v dlhu, tak sa vám to vypomstí. Ja som veľmi rád, že ideme k vyrovnanému rozpočtu, ale ako hovorí predseda vlády, sú niektoré veci, ktoré by sme mohli ešte viac investične podporiť,“ dodal na utorňajšej tlačovej konferencii po schválení rozpočtu na budúci rok.

Verejná správa na Slovensku má podľa parlamentom schváleného rozpočtu v budúcom roku hospodáriť so schodkom na úrovni 1,29 % hrubého domáceho produktu (HDP). Deficit rozpočtu verejných financií by tak mal klesnúť z tohtoročných očakávaných takmer 2 % hrubého domáceho produktu o 0,7 percentuálneho bodu. Zároveň platí, že od roku 2017 by Slovensko malo vykazovať primárny prebytok. Znamená to, že výdavky po odpočítaní nákladov na obsluhu verejného dlhu, teda úrokové náklady, budú nižšie ako príjmy. Konsolidácia by mala pokračovať aj v ďalších rokoch a smerovať by mala až k prebytkovému rozpočtu v roku 2019. Deficit by mal v roku 2018 klesnúť na 0,44 % hrubého domáceho produktu a v roku 2019 rezort financií očakáva prebytok na úrovni 0,16 % výkonu ekonomiky.
Verejný dlh by mal klesnúť pod 50 % HDP
Ďalší pokles schodku verejných financií spolu s očakávaným stabilným rastom hrubého domáceho produktu by mali zase prispievať k postupnému poklesu verejného dlhu. Ten by sa mal podľa projekcie ministerstva financií po tohtoročnom očakávanom náraste o 0,6 percentuálneho bodu na 53,5 % hrubého domáceho produktu postupne znižovať na 52,7 % HDP v roku 2017 a 51,4 % HDP v roku 2018. Pod hranicu 50 % výkonu ekonomiky by mal hrubý verejný dlh podľa rezortu financií klesnúť v roku 2019, kedy by mal dosiahnuť 49,1 % hrubého domáceho produktu.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať